Niektorí ľudia veria v posmrtný život, hoci veda preukázala, že …

V bruchu tehotnej ženy sa ocitli dvojičky. Jedno z nich bol malý veriaci, druhé malý skeptik. Malý skeptik sa pýta: „Veríš vlastne v život po pôrode?“ Jeho brat odpovedá: „Áno, samozrejme, je predsa celkom očividné, že život po pôrode existuje. Náš život tuto je len preto, aby sme rástli a pripravili sa na život po pôrode, aby sme boli dosť silní na to, čo náš čaká.“ „To je blbosť, žiadny život po pôrode predsa neexistuje. Ako by mal vlastne taký život vôbec vyzerať?“ „Ani ja to neviem presne. Ale určite tam bude oveľa viac svetla ako tu. A možno, budeme dokonca behať a jesť ústami.“ „To je úplný nezmysel. Behať – to predsa nejde. A jesť ústami, to je úplne smiešna predstava. Máme predsa pupočnú šnúru, ktorá náš živí. A mimo toho je nemožné, aby existoval život po pôrode, pretože pupočná šnúra je krátka už teraz.“ „Určite je to možné. Len bude všetko okolo trochu iné, než ako to, na čo sme zvyknutí tu.“ „Veď sa ešte nikdy nikto spoza pôrodu nevrátil. Pôrodom proste život končí. A vôbec, život je jedno veľké trápenie v temnote.“ „Pripúšťam, že presne neviem, ako bude život po pôrode vyzerať, ale v každom prípade potom uvidíme maminu a ona sa o nás postará.“ „Mamu?!?! Ty veríš na mamu? A kde má akože byť?“ „Veď je tu všade okolo nás. Sme a žijeme v nej, prostredníctvom nej. Bez nej nemôžeme vôbec existovať.“ „To je mi pekná hlúposť! Z nejakej mamy som nevidel ešte ani kúsoček, takže je jasné, že nemôže existovať.“ „Niekedy, keď sme úplne potichu, môžeš počuť ako spieva. Alebo cítiť ako hladká náš set. Pevne verím tomu, že náš skutočný život začne až potom!“

(Prevzaté z časopisu YOU, 3/2002, str. 30)