Keby si človek vždy uvedomil, že horúčka je signál, ktorým nám príroda čosi oznamuje, nepokúšal by sa proti nej bojovať tak, ako je to dnes zvykom. Prečo naopak nepodporiť horúčku v jej diele a byť vďačný za jej pomoc?

Nie len z vlastnej praxe, počúvam od ľudí s akútnym ochorením, že si zvyknú zvýšenú teplotu zrážať liekmi z lekární. Teplomer nám ukáže 37,8°C a my ihneď siahame do „poličky záchrany“ a siahame po ružovej či inej pilulke. Bez akéhokoľvek zamýšľania sa nad tým, prečo sa nám to stalo, bez akéhokoľvek prerušenia činnosti, ktorú práve robíme, zapijeme „pilulku záchrany“ a ideme ďalej. Samozrejme, v život ohrozujúcich horúčkovitých stavoch alebo vysokých horúčkach sú títo „pomocníci“ namieste. Avšak či tomu veríme, či nie, dovtedy to dokáže náš organizmus sám.

Horúčka ako základná ochrana organizmu

Horúčka je ochranný mechanizmus organizmu. Bráni ho proti škodlivým votrelcom. Horúčka je skvelé „poplašné zvonenie“, kedy je náš organizmus oboznámený o tom, že do neho vnikli nepriatelia. Všetky zložky imunitného systému sa zalarmujú a spoja, aby nás ochránili. Takto dokonale sme navrhnutí prírodou. Avšak človek, namiesto toho aby nechal konať prírodu a eventuálne jej pomohol, marí kvôli svojmu strachu jej činnosť.

Prečo sa ale snažíme byť chytrejšími ako príroda sama a opovrhujeme jej zákonitosťami, ktoré vládnu aj našim telom? Prečo nepočúvnuť radu skúsených, ktorý poznajú hodnotu horúčky? Veď už v staroveku sa využívalo liečebnej sily horúčky a je známy výrok starovekého lekára: „Dajte mi takú chorobu, ktorá by dokázala vyvolať horúčku, a ja Vás naučím vyliečiť všetky choroby!“

Je to samozrejme prehnané, ale hlavne to vystihuje jednu veľkú pravdu: príliš nízka teplota vyvoláva nebezpečnú situáciu, pretože je známe, že u ľudí, neschopných dostať horúčku môže byť lekárska pomoc márna, ak by došlo ku komplikáciám. Človek neschopný vygenerovať horúčku má v podstate oslabený imunitný systém, pretože ten ani nezbadá, že do neho vstúpili cudzie organizmy, ktorú mu chcú uškodiť. Horúčka, to je boj a zápas, preto to teplo, spotenie sa, možno zimnica. Naše telá vtedy vedú vojnu proti nepriateľom, ktorí vtrhli na naše územia.

Je teda rozumné prijať názor starovekých lekárov a horúčku si svojim spôsobom vážiť. V boji proti nezvaným mikroorganizmom nám bude neoceniteľným spojencom. Nezabúdajme na to a prijímajme jej službu.

Strach, čo ak to nezvládneme?

Čo si ale počať, keď spolu so stúpajúcou teplotou rastie v chorom človeku strach zo smrti? Všetci sme si asi zo školy zapamätali, že ak stúpne teplota nad 42 stupňov, človek umiera. Máme teda čakať, že nám sa to stane tiež, ak neurobíme proti horúčke vôbec nič? Určite nie, ale zmobilizujme najskôr svoje pozorovacie schopnosti.

Ako príklad účinnosti horúčky nemusíme chodiť ďaleko. Všetci vieme, že krbové kachle dobre horia, pokiaľ je v nich normálny ťah. Pokiaľ tomu tak je, môžeme si zvýšiť v miestnosti teplotu i bez toho, aby sme ublížili krbovým kachliam. Ak sú však trubky v kachliach upchaté a vzduch nemôže prúdiť, vzniká dusno a tlak, ktorý môže spôsobiť veľké škody. Ak neprichádza vzduch voľne zdola roštom, môže sa rošt dokonca roztaviť. Ak sú však krbové kachle a trubky dobre vymetené, vzduch voľne prúdi, rošt sa nadmerne nezahrieva a nemusíme ho každú chvíľu meniť.

Ak porovnáme funkciu krbových kachiel s tým, ako funguje ľudské telo, bude nám jasné, ako sa chovať voči horúčke, ktorá nie jen ničím iným len akýmsi zrýchleným spaľovaním. Ak sa už aj dostaví horúčkový stav, potrebujeme zlepšiť „ťah“ a nie čokoľvek potlačovať. Jednou z našich „ventilačných trubiek“ sú črevá, ktoré v takomto prípade musia spolu s ľadvinami a pokožkou fungovať absolútne normálne. Pokiaľ máme aj toto na pamäti, nemôže nám horúčka nijakým spôsobom ublížiť.

Odbremeňme telo od toxínov

Ďalším faktorom, ktorému musíme venovať náležitú pozornosť pri horúčkovitých stavoch, je strava. Človek s horúčkou normálne nemá chuť do jedla. Nemá chuť vôbec na nič, pretože podvedome cíti, že jeho trávenie je ako strom mimo prevádzku. Pre horúčkovitý stav sa hodí ľahká diéta, nebosahujúca bielkoviny a ťažko stráviteľné potraviny.

Príroda nám pri horúčkovitých stavoch prikazuje i vyprázdniť si črevá. Takže si naordinujme prírodné laxatíva a bylinné výplachy (ideálny pre tento účel je nechtík lekársky).

Diuretiká pomôže aktivovať ľadviny. Najlepší z prírodných diuretík je zlatobyľ, ale hodí sa i praslička. Čajík urobíme tak, že zalejeme jednu až dve (podľa chuti) čajové lyžičky sušenej byliny 2dcl horúcej vody. Voda by mala mať cca 85°C, aby sa zachovali všetky cenné látky v danej bylinke. Čaj popíjame 3x denne.

Keď sme sa už postarali o vylučovanie moču, venujme sa pokožke. Pri horúčkovitých stavoch pomáhajú i zábaly. Avšak tu treba mať na zreteli, aby sa zábal previedol dobre. Zábal prevedieme tak, že uterák namočíme do vlažnej vody, obmotáme ho po hrudnej časti tela, zakryjeme suchou plachtou, aby bol zabezpečený odvod sálajúceho tepla. Zábal necháme pôsobiť cca 10min. Následne vyvolá u človeka postihnutého horúčkou veľmi skoro očakávané potenie. „Octové ponožky“ tiež dokážu robiť zázraky. Základom je vyrobiť si octovú vodu v pomere 1 diel octu na 5 dielov chladnej (nie príliš studenej) vody. Do nej následne namočíme bavlnené ponožky alebo podkolienky, dobre vyžmýkame a navlečieme na nohy. Na ne navlečieme igelitový sáčik s gumičkou a prekryjeme druhými suchými ponožkami či podkolienkami. Ideálne je mať ich na nohách dokým „obsiahnu“ teplotu tela a potom postup zopakovať. Pri chorobe sa nám uľaví a budeme môcť zaspať.

Aké prirodzené a jednoduché to je, však?

Prirodzené následky

Ak počkáme týmto spôsobom, až horúčka sama odoznie, namiesto toho, aby sme ju prudko znižovali, je pravdepodobné, že sa už nevráti. Horúčka má klesať pomaly a nie prudko. Každá takáto rýchlosť je proti prírode. Ak nám stúpne teplota, zostáva zvýšená, pokiaľ sa v tele nespáli všetko, čo má byť spálené. Až potom teplota klesne prirodzeným tempom. Pokiaľ chceme tento proces uponáhľať, podarí sa nám získať len odklad a neodstránime pravú príčinu horúčky. To, čo má z tela odísť s potom, močom, stolicou či soľami, zostane v tele vo forme toxínov a tie sa znova prejavia, akonáhle k tomu dostanú príležitosť.

Pomocou „zázračných tabliet“, ktoré zrazia horúčku síce „zaženieme“ angínu, ale mikróby tejto choroby, ktoré sme z tela nevyhnali, spôsobia iné škody a privodia nové komplikácie, ako napr. perikarditídu, kĺbový reumatizmus alebo zápal pľúc. Skúsenosti ukazujú, že moderné lieky nás síce môže rýchlo zbaviť jednej choroby, ale zároveň môžu byť príčinou inej. Klasická medicína je v súčasnosti nútená uznať, že ich zázračný účinok nie je v konečnom efekte tak zázračný.

Príroda má svoje zákony a ich ignorovanie nezostane bez následkov. Aj divoké zvieratá dokážu v tomto ohľade lepšie využívať prírodných zákonov uzdravovania. Nepodliehajme teda zdanlivému kúzlu liečenia, ktoré nevychádza z prírodných zákonov. Naopak, poznávajme a dodržujme prírodné zákony. Ak pohrdneme pomocou, ktorá je nášmu telu vlastná, teda tou prírodnou, vypomstí sa nám to a namiesto uzdravenia sa dočkáme nečakaného zhoršenia.

Ak však pochopíme, že horúčka je signál, že je to v podstate také „poplašné zvonenie“, prestaneme sa jej báť. Naopak, pokiaľ budeme vedieť využiť jej služby, stane sa naším spojencom.

V prírode je všetko jednoduchšie ako si myslíme. Avšak zvykli sme si vyhľadávať dômyselné riešenia. Dostali sme sa do doby, kedy naučené mená liekov nám hovoria akosi viac než skromný jazyk prírody. Chceme výsledkov dosahovať rýchlejšie ako príroda. Nepríjemné následky, ktoré to vyvolá, nebudeme potom prisudzovať sebe a svojmu zhonu. Nedôverujme všetkému, čo máme na dosah ruky.

Tipy z homeopatie pri akútnych horúčkovitých stavoch
1. Aconitum – pri náhle vzniknutej horúčke, kedy je prítomný strach zo smrti, drví nás zimnica, sme veľmi smädní, stav vzniknutý po ofúknutí studeným vetrom či klimatizáciou, vnútri a v noci je nám horšie, vonku a v kľude je nám lepšie

2. Belladona – pri náhle vzniknutej horúčke, kedy pociťujeme plný pulz, pulzovanie v rôznych častiach tela najmä však v hlave, ktorá môže i bolieť, líca sú horúce a červené, zreničky veľké, akoby „vytreščené“, sme citliví na dotyk či hluk, nepociťujeme smäd

3. Gelsemium – najvýraznejší symptóm je triaška, pociťujeme obrovskú únavu a slabosť, zimnica sa strieda s horúčkou, viečka sú ťažké a nemôžeme ich udržať otvorené, máme ťažké slabé svaly a cítime ochabnutosť

4. Arsenicum album – pociťujeme veľký nepokoj, tras či zimnicu, pijeme malé dúšky teplých nápojov, extrémne zimomraví, neschopní sa ničím zahriať, časté kýchanie, prechladnutei začína od nosa, kde je vodnatý pálivý výtok

5. Eupatorium perfoliatum – ochorenie je v štádiu, kedy nás bolia až samotné kosti, bolesti kostí a svalov akoby boli polámané, deti hovoria, že ich bolia nohy, sme smädní a pociťujeme i bolesť očí

Časopis BALANS 09/23