Bolesť signalizuje narušenie súladu telesných funkcií. Ako ju máme prijať, keď sa dostaví, aby splnila svoju úlohu? Sme jej vôbec vďační za to, že nás upozorňuje na to, že v našom organizme nie je niečo v poriadku?

Bolesť je sama o sebe príliš nepohodlná na to, aby sme ju nechali pôsobiť a nepokúšali sa zo všetkého najskôr o jej odstránenie. Začneme vždy hľadať jej príčiny, aby sme ich mohli pomocou adekvátnych liekov odstrániť? Nie, je to na nás príliš zložité.

Akonáhle sa objaví, chceme sa jej zbaviť. Existujú predsa veľmi praktické „lieky proti bolesti“, takže by sme boli hlúpi, keby sme sa trápili o minútu dlhšie ako je nutné. Takto zamýšľa väčšina z nás.

A pritom tá istá väčšina z nás myslí úplne inak, keď ide o poruchu motoru nášho auta. Ani nás nenapadne zapchať si uši, keď nám začne v aute niečo haprovať. Naopak, snažíme sa čo najskôr prísť na to, čo tomu autu je a odstrániť problém skôr, ako spôsobí ešte väčšiu škodu. Koľko starostlivej opatery človek venuje neživej hmote, zatiaľ čo vlastné telo zanedbá a bude sa snažiť ho iba oklamať, keď mu príroda dá signál v podobe bolesti. Signál, ktorý by sme v žiadnom prípade nemali brať na ľahkú váhu.

Tým, že „uspíme“ bolesť, sa snažíme zároveň oklamať prírodu, vlastné telo a celú krehkú komplexnosť ľudskej bytosti. V celej rade chorôb vlastnej domýšľavosti, ktorá nás znovu a znovu vedie k samostatným pokusom o odstránenie príznakov choroby, by sme sa mali poučiť z vlastných neúspechov či neúspechov svojich blížnych.

Je zaujímavé, že práve toto ľudská bytosť nedokáže. Nevyvodíme si správne závery z toho, čo sa stane, keď vyprchá účinnosť prostriedkov tíšiacich bolesť. Namiesto toho, aby sme pochopili, že odstránenie bolesti nie je totožné s odstránením choroby, vo svojej naivnosti siahame po ešte silnejšej droge, len aby sme sa za každú cenu bolesti opäť zbavili.

Aký zásah je teda vhodný?

Vhodné je pozrieť sa na bolesť z iného uhľa pohľadu ako sme zvyknutí. Vhodné je dať si veci do súvislosti, snažiť sa rozpamätať na to, kedy sa nám bolesti začali, čo im predchádzalo. Aká situácia, aké emočné zranenie, aká psychická nepohoda či nedorozumenie s blízkymi.

Všetky naše zdravotné neduhy majú primárnu príčinu v tom, čo sa nám deje v živote a ako na to reagujeme vo svojom vnútri.

Takto je potrebné chápať i bolesť, ktorá sa „znenazdajky“ objaví. Keď sa snažíme bolesť iba utíšiť, prejavujeme svojmu telu zlú službu. To, že naše telo somatizuje náš vnútorný stav, je už dávno potvrdené i vedecky. Svojim zdravotným stavom zrkadlíme to, čo práve riešime vo svojom vnútri. Je dobré pozrieť sa do seba, nebáť sa tých bôľov a zranení, ktoré častokrát prinesú slzy a kopu hnevu a frustrácie. Keď si tým prejdeme, keď nepotlačíme to, čo nás trápi a s čím nie sme vyrovnaní, dostaneme od života možnosť nahliadnuť na situáciu z iného konca a naozaj ju (v sebe) vyriešime. Bolesť či iného zdravotné problémy častokrát zmiznú onedlho na to.

Úloha homeopatie v liečbe bolestí

Keď berieme do úvahy duchovnú príčinu ako primárnu v rámci vzniku bolesti, naskytnú sa nám iné spôsoby liečby, akými je tá konvenčná. Keď si nevieme rady, keď sa nám nedarí bolesti zbaviť i keď máme pocit, že vieme s čím to súvisí, je na mieste vyhľadať terapeutickú pomoc, ktorá by v nijakom smere telu neuškodila. Jednou z možností je homeopatia.

Homeopatia je skvelá pri riešení či akútnych či chronickým bolestí. Jednak berie do úvahy fyzický popis bolesti, čo má na ňu vplyv a pod. A na druhej strane to „mieša“ s celkovou osobnosťou človeka a situáciou, v ktorej sa človek nachádzal pred vznikom bolesti. V homeopatii sa stáva, že v rámci vyliečenia fyzických ťažkostí, sa „vyliečia“ i tie emočné, vzťahové záležitosti. Samé od seba.

Prirodzené následky

Niektorí z nás premýšľame a inštinktívne konáme podľa prírodných zákonoch, zatiaľ čo ostatní konajú v rozpore s nimi. Väčšinou sa však staráme oveľa lepšie o svoje kvetiny a stromčeky na záhrade ako o svoje vlastné telo. Záhradkár včas odstrihne pupeň, aby neskôr nemusel rezať celý konár. V lesnej škôlke si dáva pozor na omyly prírody. Vie, že bezvýznamné veci môžu mať vážne následky.

Tak je tomu aj s bolesťou: prichádza náhodou, a preto ju musíme považovať za blahodarný signál prírody, za poplašné zvonenie, a podľa toho s ňou zaobchádzať.

Tipy z homeopatie pri akútnych bolestiach:
1. Arnica – bolesť po úderoch alebo zranenich, pocit bolesti je ako po udretí, cítime sa zbití, rozbití. Zhoršenie nastáva chladným a vlhkých počastí, dotykom a chladom celkovo. Modriny, pocit dobitosti, svalovica.

2. Rhus toxicodendrom – pri bolesti je typický nepokoj, neustále nutkanie niečo robiť, vstať a hýbať sa, preťahovať sa. Zlepšenie nastáva v teple, teplým kúpeľom, pohybom či ľahom na niečom tvrdom. Zhoršenie je ráno pri prebudený, ak ostane v pokoji, dlhým sedením. Prvý pohyb je vždy najhorší, častokrát bolesť rozhýbe. Chlad a chladné vlhké počasie mu nerobí dobre.

3. Ruta – pálivé alebo trhavé bolesti, niekedy pociťované priamo v kostiach. Zlepšené ráno pri vstávaní, ľahom či pohybom. Neustály pohyb prináša úľavu. Zhoršenie nastáva po zranení, prvým pohybom, chladom a studeným počasím. Pocit stále napätého chrbta. Extrémna stuhnutosť, akoby bola uzavretá v betóne. Afinita ku väzivám, šľachám či kĺbom.

4. Cimicifuga – veľký ženský liek pri menštruačných bolestiach. Bolesť sprevádzaný stuhnutosťou a bolesťou šije. Zhoršenie prináša prievan, pohyb, tlak alebo masáž. Zlepšuje čerstvý vzduch a tlak.

5. Calcarea Carbonica – pocit slabosti v tele, zhoršenie nastáva chladom, vlhkým chladom, dvíhaním ťažkých vecí, mentálnou námahou, stúpaním do schodov. Zlepšenie prináša tlak, teplo a oddych, ľah.

Časopis BALANS 11/23