Mnohým ľuďom sa zdá, že naše telo je prístroj, ktorý je potrebné od prvého do posledného okamihu nášho života, neustále opravovať vonkajšími zásahmi a udržiavať ho v chode permanentného dodávania liekov. Očividne, mnohí z nás pokladáme naše telo za nepodarený výtvor, ak nie zmätok.

Práve vďaka tomuto rýdzo materiálneho pohľadu na naše telá, sme zaplnili samých seba pocitmi neistoty, strachu a trvalých obáv. A ako už napovedá sama ľudová múdrosť, človek priťahuje presne to, čo vysiela, čo si predstavuje, čím sa vo svojej mysli zaoberá, čomu venuje svoju pozornosť. Zdá sa to ako začarovaný kruh? Áno, pokiaľ si myslíme, že toto je náš osud a my sa s tým jednoducho musíme zmieriť.

Avšak v skutočnosti máme tú možnosť z tohto bludného kruhu ísť von. Vykročiť zo zdanlivo neriešiteľného, kedykoľvek chceme, kedykoľvek sa pre to rozhodneme. Táto predstava nie je ničím iným ako predstavou, ktorá vychádza z názoru, že sme úplne podriadení zákonom hmoty.

Tejto predstavy by sme sa však mali zbaviť, minimálne je už celkom staromódna.

Ako bolo už dávno objavené a zdokumentované, hmota v tom zmysle, ako si ju predstavujeme, neexistuje.

Duchovná realita je tou primárnou

To, čo sme pokladali za pevnú substanciu, bolo pomocou najmodernejších technológií identifikované ako „koncentrovaná“ energia (čiže duch). Mimo tohto prevratného zistenia, dokázali fyzici experimentálne – na svoje vlastné prekvapenie – že naše vlastné predstavy a očakávania rozhodujúcou mierou ovplyvňujú výsledky (pokusov). Jedno je teda isté: v tomto bode sa vzájomne zhodli fyzici i mudrci. Fyzici sa už neboja uznať, že duchovná realita je realitou primárnou. Vďaka tejto pravde sa môže spôsob pozerania sa na svet, stať opäť základom nášho myslenia a konania. Ak chceme k sebe pristupovať komplexným spôsobom. Liečiť sa nie len na povrchu, ale najmä zvnútra.

Znova si uvedomujeme, že naše telo je „zhmotnený duch“, ktorý sa vyvíja a formuje pod vplyvom myšlienok, ktoré sme mali v tejto alebo v niektorej z minulých inkarnácií. Telo je výrazom našej duše, našich myšlienok a citov, ktoré sa v ňom manifestujú. A ak sme zrazu pochopili, že stavy ako strach, nenávisť, hnev, nedôvera a pomstychtivosť sa v našom tele prejavujú ako určité symptómy, potom vieme, akú veľkú úlohu zohráva svet našich myšlienok a citov pre zdravie nášho tela.

My máme tú moc, veci zmeniť

My samy sme tvorcami nášho tela, ktoré si ako počítač ukladá do pamäti to, čo sme mu zadali ako program. Z toho vyplýva, že naše dobro a zlo sú v našich vlastných rukách. Urobíme teda dobre, keď prevezmeme samy zodpovednosť za svoj zdravotný stav, namiesto toho, aby sme si mysleli, že zdravie je tovar, ktorý si môžeme kúpiť.

Náš telesný systém je porovnateľný s absolútne perfektným systémom počítača. To, čo si myslíme, na čo sa pozeráme, čo cítime, čomu veríme – to všetko je „software“ nášho tela a naše telo je viditeľným a čitateľným výstupom.

Ale žiadny strach – chyby je možné opraviť a falošné informácie vymazať. Liečitelia, terapeuti, ktorí sú znalcami svojich vecí a dôverne oboznámení s týmto živým počítačovým systémom, nám pri tom môžu byť nápomocní.

Sme jedným, ktorý je všetkým

Keďže sme súčasťou Stvoriteľa a nemôžeme od neho byť odlúčení, je nám umožnené obývať telo v súlade s božskými prírodnými zákonmi v plnom rozkvete – a tiež ich potom i odložiť. Naša duša, ktorá je absolútne čistá a nedotknuteľná, vie o svojom božskom pôvode. Je to ona, kto sa búri a vehementne pomocou tela upozorňuje, keď sa svojimi myšlienkami a pocitmi odkloníme od Božích zákonov. Ako súčasť vesmíru podliehame božskému plánu, nadosobnej „astrológií“.

Meditácia ako cesta k sebe

Skôr, ako sme boli inkarnovaní do tohto sveta, do tohto života, dohodli sme sa vzájomne na tom, čo na tejto planéte chceme zažiť, poznať, skúsiť, urobiť. To je to, čo nazývame evolúciou.

Aby sme si uľahčili prechod od vtedajšieho života v tele k nasledujúcemu životu bez svojho tela fyzického, môžeme sa v čase života trénovať vybudovaním a priebežným udržovaním čo najužšieho kontaktu s našou vnútornou božskou podstatou. To sa deje pomocou meditácie.

Nakoniec sa nám podarí stotožniť sa s nesmrteľným božským vnútorným bytím a nakoniec s ním i splynúť. Ak sa nám toto podarí, potom odložiť fyzické telo nie je ničím viac než odložením časti odevu, ktorú už nepotrebujeme.

Ak chceme zostať v plnej sile svojich duchovných a telesných schopností až do konca života, vyžaduje to komplexnú harmóniu. Harmónia a súzvuk s prírodou, s našimi blížnymi, s okolitým svetom, ale predovšetkým so samým sebou.

Ako byť bližšie ku svojim emóciam

• 1. Nadýchnime sa a vnímajme, čo sa deje v tele, keď nás niečo rozruší či dostane do stresu
• 2. Snažme sa nereagovať ihneď, len pozorujme, čo s nami daná situácia robí
• 3. Precíťme ten zážitok v tele, snažme sa zapamätať všetky jeho odtiene
• 4. Môžeme si i položiť jednu z našich rúk na dané miesto
• 5. Vydýchnime a následne zareagujme

Časopis BALANS 06/23