Život nás svojimi mnohotvárnymi zmenami často stavia pred záhady. Nie je napríklad zvláštne, že na jednej strane ubúda infekčných ochorení a na druhej strane je úmrtnosť pri ochoreniach metabolizmu stále vyššia a vyššia? Prečo je tomu tak? Prečo na jednej strane rastie naša odolnosť ale na druhej sme vystavovaní stále novým a novým nebezpečenstvám?

Na prvý pohľad sa to zdá nepochopiteľné, nemá to vôbec logiku. Ale ak budeme dôslednejší v skúmaní vývoja a zákonitostí života, odhalíme pravdepodobný dôvod tejto záhady.

Zákon prispôsobivosti
Keď sa vírus osýpok dostal medzi Indiánov v Amazónií, nastala epidémia, ktorá so sebou niesla tisíce obetí. Prečo tomu tak bolo? Vírus osýpok napadol Indiánov, ktorí sa s ním ešte nikdy predtým nestretli a nemali teda žiadne protilátky, žiadnu aj keby len čiastočnú imunitu. Preto tak smutná bilancia.

Nie len naše duše ale aj naše telá majú neuveriteľnú schopnosť sa prispôsobiť. Adaptujeme sa tak ako na prostredie v práci, kde sa k nám správajú bez úcty či štipky rešpektu, tak aj na patogénne vplyvy vyskytujúce sa v našom prostredí.

Zo začiatku sa darí bacilom „kosiť“ populáciu po tisíckach. No už nasledujúca generácia je voči tomuto druhu baktérií oveľa odolnejšia a potom nasledujúce generácie pociťujú ochorenie už iba ako banálnu dočasnú nepríjemnosť. Je tomu tak i pri tuberkulóze, pri ktorej bolo vysoké percento úmrtnosti. Je tomu tak aj pri záškrte a veľa iných nákazlivých ochoreniach, ktoré už dnes nevzbudzujú takú hrôzu ako napr. pred 50 rokmi.

I v živočíšnej ríši môžeme vidieť existenciu zákona prispôsobivosti a tvorby obranných mechanizmov či dokonca imunity. To sa dá ilustrovať na príklade DDT. Tento výrobok bol smrteľným jedom pre všetok hmyz okrem dvoch druhov. Dnes poznáme najmenej 40 druhov hmyzu, ktoré už sú na tento insekticíd odolné. V dnešnej dobe musia používať poľnohospodári stále silnejšie jedy k hubeniu hmyzu. Hmyz sa totižto veľmi rýchlo adaptoval na každé ďalšie zvýšenie dávky, zatiaľ čo vtáci a včely vymierajú po miliónoch.

V niektorých oblastiach sveta používajú dokonca tak silné insekticídy blízko včelínov, ktoré úplne vyhladia všetko včelstvo navôkol. Takýto zásah do vývoja v prírode spôsobí nenapraviteľné škody.

Prírodné zákony nás vedú k záveru, že za ďalších 50 či 100 rokov už nebudú amazonskí Indiáni umierať na osýpky, pretože aj oni získajú potrebnú imunitu, tak ako sme počas niekoľkých generácií získali túto imunitu i my v Európe. A pokiaľ sa týmto Indiánom podarí zamedziť vniknutiu civilizačných chorôb do svojho prostredia, nebudú musieť ich organizmy vyvíjať snahu o vytvorenie si protilátok voči chorobám, ktorá sa epidemicky šíria západnou civilizáciou. Amazonskí Indiáni doposiaľ nepoznajú dnu, cukrovku, chorobu súvisiace s obezitou, rakovinu, rôzne formy skleróz, a pod. – teda všetky tie choroby, ktoré sa u nás nezadržateľne šíria.

Pozor na následky infekčných ochorení
Veľmi dôležitou súčasťou nášho detoxu fyzického tela by malo byť i riadne vysporiadanie sa z toxickými látkami. Tie sa nám hromadia najmä v lymfatickom systéme, avšak miesto svojho pôsobenia vedia presunúť i na orgány či iné sústavy. Špecifickou témou sú toxické látky, ktoré v tele zostanú po prekonaní infekčného ochorenia. Tie musia byť radikálne vypudené, pretože inak môžu byť príčinou nebezpečných chorôb. Napríklad po zle vyliečenom zápale príušných žliaz sa môže objaviť zápal pobrušnice. Z nedoliečeného šarlachu môže vzniknúť zápal stredného ucha. Zle liečená angína môže vyvolať celú radu komplikácií: zápal srdcového svalu či zápal vnútornej vrstvy srdiečka, a to zase vyvolá poruchy v činnosti srdcových chlopní. Takže nastáva reťaz srdcových ochorení. Zasiahnuté môžu byť tiež ľadviny a toxíny produkované angínou vyvolávajú veľmi často kĺbny reumatizmus. Môžu vzniknúť i ďalšie ochorenia podľa toho, na ktorý orgán jedy, ktoré sme nevypudili von z nášho tela, zaútočia.

Takže pri infekčných ochoreniach dbáme mimo iného i na to, aby sme dosiahli úplného vypudenia toxických látok z tela. A to predovšetkým týmito troma spôsobmi:

1. Dôkladným vypotením sa. Toho dosiahneme teplými zábalmi, horúcou sprchou či inými procedúrami napr. podľa Kneippa.
2. Ľadvinovou deriváciou. Tú vyvoláme močopudnými čajmi, napr. z petržlenu či celíkom zlatobyľom. Základný princíp je však vždy rovnaký: zvýšime činnosť ľadvín.
3. Derivácia prostredníctvom tráviacej sústavy, Po vysokých horúčkach máme vyschnutú tráviacu sústavu. Jej funkciu oživíme jednoduchými prírodnými liekmi ako napr. ľanové semeno, skorocel, figy či sušené slivky. Jedálniček musí v tomto prípade obsahovať veľa ovocných štiav, zeleniny ale žiadne bielkoviny. Naozaj dôsledné dodržovanie týchto zásad môže zabrániť vzniku komplikácií pri infekčných ochoreniach.

Návrat k sebe
„Vedomí“ lekári či terapeuti nám dávajú jasný návod ako sa chrániť proti takýmto chorobám: predovšetkým prírodnou stravou. Ich hlas je, bohužiaľ však hlasom volajúcim na púšti, pretože je stále dosť ľudí, ktorí si nechcú priznať radikálnu zmenu životosprávy či prehodnotenie vlastného života na úrovni vzťahov (vrátane vzťahu k sebe samému na prvom mieste), práce či psychického a fyzického zdravia. Odvraciame pozornosť od svojho vnútra, od toho, po čom túžime a čo nám robí onen úprimný úsmev na tvári a vďaka čomu pociťujeme pohodu v hrudníku. Namiesto toho roboticky odovzdávame rozhodnutia nad svojim životom do rúk „odborníkov“, len aby sme nemuseli čeliť nepríjemnostiam, ktoré by z prípadnej zmeny životného štýlu mohli vyplynúť.

Keď nevieme „z kudy kam“, je na mieste obrátiť sa na terapeuta podľa vlastného uváženia či pocitu. Niekto inklinuje k čínskym liečebným smerom, niekto dáva prednosť homeopatii, niekto začne úpravou jedálnička a až potom sa jeho cesta nasmeruje i úpravou „strastí duše“. Každý máme svoju cestu, každý máme svoje spôsoby a preferencie. No myslím, že v každom prípade je na mieste nebáť sa pozrieť do zrkadla a vidieť všetky podoby našej duše. Prostredníctvom alternatívnych terapeutických prístupov sa vedia ľudia pohnúť oveľa ďalej vo svojom živote, vo svojom zdraví, než keď len ochotne odovzdajú „splnomocnenie o nesvojprávnosti“ ľuďom, ktorým na ich uzdravení v skutočnosti vôbec nezáleží.

Časopis BALANS 04/24